Jedného dňa za prepodobným Serafimom Sarovským prišiel jeden mladý človek s otázkou ako sa má starať o svoju dušu. Na túto otázku svätý starec odpovedá: „ Telom  sa človek podobá zapálenej svieci. Musí dohorieť; tak aj ty musíš zomrieť. Avšak duša je nesmrteľná, preto aj naša starostlivosť má byť väčšia o dušu ako o telo: „Lebo aký úžitok má človek, ak získa celý svet a zatratí svoju dušu?“, za ktorú, ako je známe, nič na svete nemôže poslúžiť ako výkupné? Ak samotná jedna duša je vzácnejšia než celý svet o čo viac je Kráľovstvo Nebeské? Preto sa staraj o svoju dušu, a telo posilňuj len dovtedy, aby pomáhalo a posilňovalo ducha. Ak svojvoľne vyčerpáš svoje telo tak, že sa zoslabí aj duch, bude to nerozvážne, aj keby sa to robilo pre získané cnosti. Ak Hospodin bude chcieť človeka vyskúšať chorobami, dá mu silu i trpezlivosť“.