V jednej chudobnej rodine mali tri malé deti. Ich otec zomrel a matka pracovala, kde len mohla, aby uživila rodinu. Nakoniec ochorela. Doma nemali ani krajec chleba a všetci boli veľmi hladní. Matka sa vybrala na ulicu a začala žobrať. Ľudia, ako je zvykom prechádzali bez povšimnutia. Blížila sa Roždestvenská noc a žena úpenlivo prosila: „Neprosím pre seba, ale pre moje malé deti... v mene Christa prosím..“ Jej slová sa však strácali v ruchu ulice. V zúfalstve vošla do chrámu a prosila samotného Christa. Pred ikonou Spasiteľa videla malá Mašenka kľačať ženu. Jej tvár bola zaliata slzami. Dievčatko ešte nikdy nevidelo človeka tak veľmi plakať. Opýtala sa ženy: „Čo vás trápi?“ Keď sa jej nešťastná žena vyžalovala, malá Mašenka, ktorá nikdy vo svojom živote nepocítila čo je hlad, si predstavila tri vyhladované deti. Bez váhania, dala žene 5 rubľov, ktoré mala v tom čase pri sebe. „Kde bývate?“ - opýtala sa pri rozlúčke Mašenka. S údivom zistila, že žena býva v susednej pivnici. Dievčatko nechápalo, ako sa dá v pivnici žiť. Šťastná matka nakúpila potrebné jedlo. Najmladšia Naďa sa večer opýtala mami: „Mami je to pravda, že na Roždestvenskú noc Boh posiela Anjela, ktorý prináša darčeky?“ Matka vedela, že nemajú od koho darčeky dostať, sláva Bohu za to čo im teraz dal sú sýty a v teple. Ale deti sú deti.

                                                              Text: M. B.

                                                               Foto: M. Z.